Príbehy z Británie sa skladajú z dvoch článkov. V prvom z nich som sa venoval ceste do Anglicka, založeniu môjho biznisu, tvrdej práce a následným výsledkom. Pomohol som stovkám Slovákom, Čechom, Maďarom a Poliakom. V druhom článku sa venujem nechutnej závisti môjho bývalého kamaráta a závisti zo strany slovenských agentúr. Vznikli vykonštruované prípady, ľudia, ktorí cielene išli po mne, kazili mi meno, napriek tomu, že som im pomohol. Konkurencia bola v tomto veľmi neúprosná a výsledok bol strata peňazí, strata ľudí, ktorých som považoval za priateľov a poškvrnenie môjho dobrého mena. Našťastie moje meno sa mi poradilo očistiť.
Nerobíme len pre peniaze
Stal som sa známy v tom, že keď bolo treba zohnať ubytovanie, mnohí hneď odporúčali mňa, ak bolo treba vybaviť úradné veci, opäť hovorili o mne. Mnohokrát som urobil veci zadarmo, mnohokrát nezištne a veľa krát sa mi to vypomstilo. Napriek tomu u mňa prevláda názor, že to čo robíme, nemôže byť iba o peniazoch.
Bohužiaľ, tým, že som dával svojim životným štýlom, či už autami, alebo inak najavo, že sa mi darí, závisť a neprajnosť od ľudí nenechali na seba dlho čakať. Tú poctivú prácu a „odmakané“ stovky hodín už nikto nevidel. Po spomenutých veciach v prvom článku, nastal nasledujúci incident.
Incident
V tom čase som mal ubytovaných 50 Poliakov, ktorí mi platili 60 libier na osobu každý týždeň. Tak som agentúre povedal, nech skúsia chodiť po domoch a ja môžem nájomníkom vyhlásiť, že vtedy a vtedy príde agentúra, ktorá hľadá anglicky hovoriacich a oni ich môžu osloviť priamo. Aj takýmto spôsobom som pomáhal nájsť ľuďom prácu, nikdy som však za túto službu, ani formu pomoci peniaze nebral. Vďaka mojim vybudovaným kontaktom, si však ľudia dokázali prácu nájsť ľahšie. To je holý fakt. Žiadnu prácu som však nedohadzoval.
Ak mi volali nejaké agentúry zo Slovenska, bolo im oznámené, že im viem pomôcť s ubytovaním a nejakými servisnými službami, ale nie s nájdením práce, to sme nikdy nikomu negarantovali. Bohužiaľ, v tej dobe boli na Slovensku agentúry, ktoré ľudí oklamali a poslali ich do Anglicka s tým, že im prácu nájdu. Brali si peniaze vopred, no svoje sľuby nesplnili. Jednalo sa o podvod.
Dokonca boli dve agentúry, ktoré posielali ľudí s garanciou, že im prácu nájdeme my. My sme toto nikdy nerobili a bolo to hrubé pošpinenie nášho mena. V súčasnosti už priznali vinu a čakajú na výmer trestu.Neskôr sa všetko muselo riešiť zmluvne a dokonca s podpisom, že my nič také negarantujeme.
Napriek tomu sa začali vytvárať blogy, ktoré ma očierňovali. Paradoxne, prvý blog, ktorý vznikol, bol na podnet môjho bývalého blízkeho človeka. Ľudská závisť niekedy nemá hraníc. Dotyčný človek začal v mene mojej firmy inzerovať prácu BEZ môjho vedomia. Opäť sa riadi konanie voči nemu.
Čím viac sa mi darilo a aj mojej spoločnosti, týchto prípadov pribúdalo. Vmiešal sa do toho aj ďalší prípad. Známy mi povedal, že ho oslovili nejakí študenti, ktorí boli nedávno oklamaní v Anglicku, či im viem nejako pomôcť. Zisťoval som či vedia jazyk a že pokiaľ áno, tak si prácu rýchlo nájdu. Povedal som: „Stačí Vám k tomu ubytovanie, ďalej potrebujete účet v anglickej banke a číslo poistenia v Anglicku. Toto vám viem zariadiť ja. No a môžete si o prácu požiadať. Dám vám pár tipov, ktoré agentúry by mohli mať záujem.“ Hovorili mi, že peniaze nemajú, že ich už okradli. Tak som im navrhol, že im pomôžem pomôcť vybaviť povolené prečerpanie.
Dal som im teda ubytovanie a dokonca som im navrhol, že som od nich zoberiem iba dvojtýždňovú platbu za nájom (štandard je depozit vo výške jedného mesiaca). Išiel som do rizika, že ak si nenájdu prácu, budem musieť doplatiť ich nedoplatený mesiac na vlastné trovy.
Po týždni mi volá kamarát z Twenty four seven, či neviem o niekom, kto si hľadá prácu a spĺňa základne podmienky. Bola to skvelé správa, tak som im hneď dal vedieť, že mám pre nich možnosť pracovať v skladoch. Vravia mi: „Pán Tkáč, my by sme radi išli už domov, niekto nám zneužil účty.“ Povedal som im, že treba ísť na políciu a banka ich okamžite zbaví mínusu. Niektorí to urobili, no ostatní na základe nepravdivej internetovej kampane, ktorá proti mne prebiehala, šli na Slovensko a trestné oznámenie podali na mňa s odôvodnením, že som zneužil ich karty, ku ktorým som absolútne nemal prístup. Choré… V roku 2019 sa pri opätovnom výsluchu zistilo, že tí, ktorí podali v Anglicku trestné oznámenie, nemajú dokonca žiadnu škodu. Banka ju vymazala, stalo sa to teda presne tak, ako som im povedal. Keď si to zhrnieme, pomohol som im v ťažkej situácií, vybavil veci, vybavil kvôli dobrému menu mojej firmy povolené prečerpanie a čo zinkasujem? Trestné oznámenie. Nuž aj takýto bývajú ľudia. Nikto nepozeral, že sa im snažím pomôcť a oni mi svojím neopodstatneným konaním úplne zničia reputáciu. Nehodnotili ako som konal, ale podľa toho, čo jeden pomstychtivý darebák povedal na internete, kvôli závisti.
V Británii som podporil ľudí v čase, keď nemali prácu, približne vo výške 2 000 týždňov, čo je v prepočte na peniaze asi 100 000 libier z môjho vrecka. To bol môj podvod v Anglicku – ibaže na sebe samom. Nikdy ma totiž ohľadom kariet neobvinili. Všetky tie prípady aj s danými agentúrami, ktoré na Slovensku oklamali ľudí, sa zlúčili a vykonštruovala sa veľká kauza. Očakávalo sa, že prídu hromady ľudí podávať na mňa trestné oznámenia. Neprišiel však nikto.